V novom čísle magazínu Čo čítať? kníhkupectva Artforum nájdete i dvojstránku venovanú knihám ako zbrani proti konšpiráciám, ktorá sa venuje i knihám z vydavateľstva HADART Publishing. Čo čítať nájdete vo všetkých Artforach a ďalších vybraných kníhkupectvách či knižniciach. Nenechajte si to ujsť!
Kvalitné knihy ako zbraň proti konšpiráciám
Pred niekoľkými rokmi prebehla na Slovensku verejná diskusia o tom, že zavedením internetu do každého mesta, každej dedinky, každej školy a domácnosti, zvýšime vzdelanosť, rozhľad a informovanosť spoločnosti. A vo všeobecnosti je tento veľkolepý cieľ pozdvihnúť spoločnosť chvályhodným počinom. V procese sme však zabudli na to, že týmto otvárame dvere jednej z najväčších pliag 21. storočia – online konšpiračným teóriám. Výmysly, mýty a hoaxy tu s nami boli už dlho pred internetom. Virtuálny svet však predstavuje obrovské možnosti pre ľudí, ktorí sledujú všetko iné len nie ušľachtilé ciele. A internetoví užívatelia sú ľahkým cieľom a obeťami. Konšpirácie sa šíria svetelnou rýchlosťou a sú čoraz viac presvedčivejšie. Často sa neodlišujú od serióznych správ a článkov. Ich tvorcovia majú rôzne úmysly – senzáciu, finančný zisk, osobný prospech, rozklad spoločnosti, ale aj politickú destabilizáciu krajiny. Príklady hoaxov nájdeme v mnohých oblastiach. Mali by sme sa mať na pozore v prípade politiky totalitných režimov, ktoré konšpirácie pretavili na účinný nástroj svojej propagandy. Vyskytovali sa v dejinách, aj v tých našich, a dodnes ovplyvňujú nie len debaty historikov, ale čoraz viac silnejú aj vo verejnom priestore, nekontrolovane sa šíria a vyniesli do politického kresla nejedného politika. Konšpirácie ovplyvnili aj pálčivé problémy dnešnej doby, z ktorých najviac vytŕča klimatická kríza – aj tá sa na dlhé roky stala obeťou hoaxov, ktoré skresľujú jej vnímanie celou generáciou ľudí. A v neposlednom rade sa s konšpiráciami stretávame na dennom poriadku práve dnes, keď okolo nás zúri vírus, o ktorom sa šíri toľko bludov, že by sami vystačili na pokrytie tejto zložitej problematiky. A ako to už býva, na všetky existuje jeden starý osvedčený recept – knihy, ako spoľahlivý zdroj informácií a faktov.
Jozef Hyrja, HADART Publishing
Nová superveľmoc v šírení dezinformácií?
Myšlienka, že v dejinách sa nič nedeje náhodou, že nič nie je také, ako sa javí na prvý pohľad a že všetko je výsledkom machinácií tajných a nepriateľských skupín, ktoré všetko dianie manipulujú zo zákulisia, je stará ako história sama. Aj keď nejde o nový fenomén, je zjavné, že popularita konšpiračných teórií v dvadsiatom prvom storočí narastá a rozširuje sa. Deje sa to najmä vďaka internetu a sociálnym médiám. Nie pre každého však svet konšpirácií znamená problém. Mnohí sa naučili z komplikovanej a zmätenej doby ťažiť, a to nie len finančne. Kým veľa jednotlivcov na šírení nezmyslov bohatne, viaceré štáty využívajú dezinformácie pre svoj politický prospech. Vďaka hoaxom a konšpiráciám na jednej strane efektívnejšie kontrolujú vlastné obyvateľstvo, na druhej strane sa im manipulovaním medzinárodnej verejnej mienky darí dosahovať aj ciele v zahraničnej politike. V našom prostredí sa o tzv. hybridnej vojne napísalo veľa najmä v súvislosti s Ruskom, no len málo sa hovorí o novom gigantovi svetovej politiky – Číne.
Čína pritom v posledných dekádach zaznamenáva unikátny vzostup. Silnie ekonomicky, vojensky aj diplomaticky a jej globálny vplyv rastie. Napriek tomu ostáva v našom prostredí veľkou neznámou. Napríklad čínsky systém sociálneho kreditu sa v posledných rokoch stal predmetom niekedy až fantastických predstáv o čínskom „veľkom bratovi“, o totálnej kontrole obyvateľstva od novorodencov až po najstarších vďaka sofistikovaným novým technológiám a inteligentným kamerám. Obavy zo sledovania čínskou vládou prostredníctvom rôznych čínskych výrobkov a dovážaných technológií sa rozšírili aj v Európe. Najmä v súvislosti s novou 5G sieťou. Zároveň sme svedkami rôznych viac či menej úspešných snáh čínskej vlády o zľahčovanie, či dokonca cielené šírenie dezinformácií o dianí v Hongkongu, Tibete či o represiách a väznení vyše jedného milióna ujgurských obyvateľov v tzv. prevýchovných táboroch. V prípade krízových situácií dokáže Peking obrátiť počiatočný problém na príležitosť, čo dokázala aj reakcia na epidémiu koronavírusu COVID-19. Po tom, čo čínske autority dostali vírus pod kontrolu, začali šíriť dezinformácie o tom, že vírus možno vôbec nepochádza z Číny. Čínske dezinformačné aktivity v Európe nabrali v posledných rokov jednoznačne na intenzite a rozsahu.
Vo vydavateľstve HADART Publishing si uvedomujeme, že kvalitné a dobré napísané knihy sú silnou zbraňou v boji proti mýtom, hoaxom, konšpiráciám, dezinformáciám či obyčajným lžiam. Preto sme veľmi radi, že sa nám podarilo na slovenský trh priniesť prvotriednu publikáciu venujúcu sa súčasnej Číne – Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne. Špička slovenských a českých odborníkov na rôzne aspekty dejín, ekonomiky, sociálnej politiky či ďalších odvetví v súčasnej Číne na vyše 400 stranách inovatívnym a vysoko profesionálnym, no zároveň čitateľsky veľmi príjemným, zrozumiteľným a ľahko uchopiteľným štýlom vysvetľuje vyššie uvedené fenomény – a omnoho viac.
Jakub Drábik, HADART Publishing
Rozbíjanie dezinformácií neoľudáckej propagandy
O ľudáckej slovenskej republike a jej vodcovi Jozefovi Tisovi sa toho popísalo už mnoho. Seriózni historici zločiny režimu a zodpovednosť Jozefa Tisa dávno nespochybňujú. Množstvo dôkazov, ktoré o nich máme, je ohromujúce. Relevantná historiografia sa skôr snaží odkryť ich rozsah a skúmať ďalšie aspekty fungovania tohto nedemokratického režimu. Napriek tomu sa u nás o ľudáckej slovenskej republike šíri množstvo mýtov, poloprávd a bludov, ktoré ako keby chytili druhý dych práve rozmachom sociálnych médií. Najmä medzi mladými ľuďmi sa začal šíriť naratív, ktorý ako keby opisoval samotnú ľudácku propagandu. Tento konšpiračný prúd predstavuje slovakštát ako idylické obdobie prosperity a blahobytu slovenského národa, žijúceho na ostrove mieru v rozbúrenej, vojnou trpiacej Európe, kde sa Slovákom darilo ako nikdy predtým. Údajne neexistovala nezamestnanosť, fungovalo poľnohospodárstvo i priemysel a holokaust sa buď nestal, alebo nám bol len nanútený a rozhodne zaň Slováci nenesú zodpovednosť. Tieto historické dezinformácie a dezinterpretácie sú navyše úspešne zamaskované, šíria sa okrem virtuálneho priestoru v tlačených periodikách aj knižných publikáciách, a často ich laici nedokážu rozoznať od relevantnej historickej spisby.
Rôznym neoľudáckym historikom či internetovým „expertom“ sa pomerne úspešne darí medzi verejnosťou šíriť tieto mýty, o ktorých tvrdia, že mnohé aspekty fungovania vojnového štátu sú len „otázkou názoru“, že Tiso nebol vojnovým zločincom, že chránil Židov udeľovaním výnimiek, že Slováci sa tešili z „hospodárskeho zázraku“, svojho prezidenta milovali a režimu boli lojálni. V súlade s ľudáckou propagandou, prezentujú fakt, že ľudácka republika vznikla ako vedľajší produkt zahraničnej politiky nacistickej Tretej ríše. Zároveň ospravedlňujú, relativizujú, zľahčujú či úplne popierajú zločiny ľudáckeho režimu a zbavujú zodpovednosti Jozefa Tisa. Využívajú pritom rôzne techniky od tých menej chytrých, akými sú falšovanie dokumentov či „spochybňovanie“ skutočných relevantných zdrojov, cez o čosi dôvtipnejšie techniky, akými sú pripisovanie nepravdivých záverov rôznym publikáciám a s tým súvisiace zámerne nesprávne preklady textov, manipulácie so štatistickým údajmi a podobne, až po celkom sofistikované dezinterpretácie historických faktov a písanie publikácií, ktoré sa tvária ako odborná recenzovaná historická spisba.
Až príliš často, a to i u riadne zvolených politikov, sa môžeme stretnúť tiež s porovnávaním dnešnej, podľa mnohých z nich „skazenej“ demokracie s idylickou ľudáckou diktatúrou. Velebením autoritárskeho Tisovho režimu pritom prispievajú k šíreniu anti-demokratického sentimentu. Prezentujú staré dobré časy s „vodcom“, zdôrazňujú ako dobre sa žilo Slovákom bez demokratických slobôd. Snažia sa tým pomaly meniť atmosféru v spoločnosti tak, aby sa pripravila pôda pre návrat akejsi im vyhovujúcej autoritatívnej forme vlády.
Spôsobov, ako proti tomu bojovať, ako tieto mýty a konšpirácie vyvracať, je mnoho. Jedným z nich je poukázať na ľudí, ktorých príbehy búrajú propagandistický obraz o tomto období. Boli to ľudia, ktorí sa postavili voči štátu, s ktorého politikou nesúhlasili – či už občianskym aktivizmom, alebo so zbraňou v ruke.
Vydavateľstvo HADART Publishing vydalo publikáciu, v ktorej špičkoví slovenskí historici, etnológovia a publicisti vyvracajú jeden z najsilnejších a najnebezpečnejších mýtov o ľudáckej republike – že mala takmer univerzálnu podporu obyvateľstva. Kniha Tisovi poza chrbát. Príbehy odporu voči ľudáckemu režimu ukazuje, že ľudáckemu režimu sa nikdy nepodarilo ovládnuť mysle všetkých Slovákov ani všetky štátne inštitúcie. Práve naopak. Veľa Slovákov proti Tisovmu režimu bojovalo, aktivizovalo sa, pomáhalo svojim perzekvovaným občanom, partizánom či spojeneckým vojakom. Kniha predstavuje súbor príbehov o hrdinstve niekedy známych, inokedy anonymných jednotlivcov, ktorí prekukli ľudácku propagandu, neuverili jej mýtom a hoaxom a postavili sa na odpor režimu a štátostrane.
Jozef Hyrja, HADART Publishing
Ako kvôli konšpiračným teóriám strácame Zem
Jedny z najvplyvnejších a z dlhodobého hľadiska pravdepodobne najnebezpečnejších konšpiračných teórií druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia sú tie o klimatickej kríze. Kým pred 30 rokmi sa zľahčovanie klimatickej krízy spájalo s ľuďmi z pozadia veľkých ropných spoločností, ťažkého priemyslu či profesionálnych lobistov a širšia verejnosť im nevenovala dostatočnú pozornosť, dnes patria konšpirácie o tom, že klimatická kríza podľa hoaxerov vlastne neexistuje, medzi jedno z najnebezpečnejších klamstiev, s akými sa spoločnosť musí popasovať. Nie len v rámci samotného boja proti konšpiráciám ako takým, ale aj kvôli záchrane toho, čo sa ešte zachrániť dá.
Americký novinár Nathaniel Rich vo svojej knihe Strácame Zem ukazuje, ako dezinformácie a hoaxy zabránili tomu, aby sme sa k ochrane životného prostredia postavili zodpovedne v čase, keď k tomu neexistovali takmer žiadne prekážky. Snaží sa pochopiť, ako je možné, že sme nevyužili unikátnu príležitosť a neurobili správny krok v čase, keď klimatickú politiku podporovala ľavica aj pravica, a to v podstate na celom svete. Práve konšpirácie a nepravdy o stave našej planéty zabránili krokom, ktoré by odštartovali zodpovednú politiku najsilnejších krajín sveta, a dnes by snáď ovplyvňovali klimatické politiky takmer na celom svete.
Kniha Strácame Zem vysvetľuje, ako do boja proti klimatickej zmene vstúpil ropný a plynárenský priemysel, ktorý začal investovať ohromné množstvá peňazí do politických kampaní, vytvárať dezinformácie a propagandu a manipulovať názory americkej, a do výraznej miery i medzinárodnej, verejnosti. Nathaniel Rich demonštruje, ako nebezpečné je šírenie konšpirácií a ako vážne môžu ovplyvniť rozhodovanie veľkých hráčov na politickej mape sveta. Veľkí priemyselníci svojou sústredenou kampaňou síce zachránili časť svojich ziskov, no zároveň spôsobili, že napriek takmer univerzálnej zhode medzi vedcami, napriek stovkám článkov a odborných publikácií, napriek masovým kampaniam v posledných rokoch a napriek viditeľným dôsledkom všade okolo nás, existuje stále množstvo ľudí, ktorí popierajú či „neveria“, že za klimatickú zmenu môže človek.
Strácame Zem je príbeh dekády medzi rokmi 1979 a 1989, keď pár dôležitých ľudí v Spojených štátoch amerických, medzi prvými na celom svete, pochopili katastrofu, do ktorej sa neodvrátiteľne rútime. Najprv popísali rozsah problému, bili na poplach, protestovali a všetkými silami a spôsobmi, ktorými disponovali, sa ho pokúsili vyriešiť. Zároveň je však príbehom toho, ako hoaxy a dezinformácie zmarili všetky šance na prijatie legislatívy, ktorá by zabránila, alebo aspoň spomalila klimatickú zmenu. Dnes kvôli šíriteľom anti-kampane bojujeme v zúfalom boji, ktorého výsledok mnohí vedci odhadujú vo veľmi negatívnom zmysle. V období, ktoré opisuje kniha Strácame Zem, sme k riešeniu boli až neuveriteľne blízko. Osobný príbeh niekoľkých ľudí bijúcich na poplach nám ukázal, ako s psychologickým a emočným strachom, ktorému dnes čelíme všetci, bojovali tí prví, ktorí pochopili, čo všetko je v hre. Spôsobov, ako bojovať proti hoaxom bolo v tom čase oveľa menej, ako dnes. Dôsledky zľahčovania boli menej viditeľné a verejná mienka skôr na opačnej strane barikády. Procesom, ktorým prechádzala táto hŕstka vedcov, si vďaka sile konšpiračných teórií, prechádzame postupne všetci.
Jakub Drábik, HADART Publishing